Poviedky - moje vlastné

Carlisle s Esme prišiel domov. Jeho dom stál hneď za mestom, ale ľudia tadiaľ chodili len veľmi málo. Bol obrovský, z vonku vyzeral luxusne. V garáži stálo auto, zdalo sa byť nové. - Poď ďalej, toto je moje kráľovstvo a odteraz je aj tvoje. Esme sa usmiala. Carlisle si to všimol, ale nepovedal nič. Otvoril jej dvere ako pravý gentleman a vošli dnu. - Máš to tu pekné a útulné. Zahlásila Esme s obdivom. Carlisle jej potom ukázal zvyšok domu. Prišli do obývačky a posadili sa na sedačku. Esme si sadla hneď oproti Carlisleho. Chvíľu ticho sedeli a len sa na seba pozerali. - Čo vlastne robíš, keď nie si v práci? Carlisle sa na chvíľu vzdialil a potom priniesol nejaké knihy. - Keď nie som v práci tak si rád čítam, v dobe keď som bol človek, pred niekoľkými storočiami, neexistovali počítače, rádia, DVD,, knihy boli našou zábavou, ale v tejto dobe nepohrdnem ani dobrým filmom či hudbou. Tieto knihy sú moje najobľúbenejšie, okrem nich mám ešte veľa odbornej literatúry. Keď budeš chcieť určite si môžeš nejakú prečítať, ktorá ťa bude zaujímať. Esme si pozrela knihy, ktoré doniesol. Ani sa veľmi nečudovala,že Carlisle rád číta. - A ty čo rada robíš? Spýtal sa milo Carlisle. - Ja strašne rada tancujem, je to pre mňa uvoľnenie a relax. Carlisle sa zase niekam stratil. Zrazu začala hrať hudba. Pán doktor sa vrátil späť do obývačky tanečným krokom. Esme sa neubránila smiechu. V okamihu stál Carlisle pri nej. -Smiem prosiť? Opýtal sa Carlisle, s úsmevom sa uklonil a pobozkal Esme ruku. Chytil ju za pás, ona jeho za ramená a začali tancovať. Zrazu sa mu opäť objavila v hlave myšlienka, že sa mu Esme páči, a že by si ju mohol získať. Nebol by už osamelý keby mal Esme a navyše sa mu páčila ako žiadna iná. Esme tiež nebol Carlisle ľahostajný, akoby ju k nemu niečo ťahalo niečo strašne silné. Zrazu boli blízko seba, ale ani jeden sa nepokúsil o bozk alebo objatie. V tom buchli dvere a niekto vošiel. - Ah, musím ti niekoho predstaviť. Esme sa zvedavo pozrela kto prišiel. Bol to mladý chlapec s krátkymi vlasmi a očami rovnakými ako má Carlisle, to znamenalo, že je tiež upír. - Toto je Edward, môj adoptívny syn. - Ahoj ja som Esme. Podali si ruky. Edward si ju obzrel, pozrel na Carlisleho a zhlásil - Teda, Carlisle, máš dobrý vkus. Carlisle sa potmehúcky usmial na Edwarda a potom pozrel na Esme. Edward vedel čo si Carlisle myslí preto ho podpichol. - Dobre, nechám vás samých, musím sa ísť učiť. Edward odišiel do izby a Carlisle s Esme ostali znova samy. - Povedal si adoptívny syn? Spýtala sa znova Esme. - Áno. Jeho rodičov zabili Volturiovci, keď nechceli poslúchnuť ich rozkaz, nechať Edwarda im. On vie čítať myšlienky preto ho chceli. Ja som jeho rodičov poznal a tak som ho zobral k sebe. - Volturiovci? Kto sú to? - To sú vládcovia našej ríše. Preto si musíme dávať pozor na zákony, ktoré máme inak je s nami zle. Ako som ti už vravel nesmieme sa ukázať na dennom svetle inak by to ľudia spoznali náš svet musí byť utajený. - A prečo majú niektorý upíri oči zlaté, červené alebo hnedé. - No, to je podľa toho ako sa živíš. Ak piješ zvieraciu krv tak máš zlaté oči, tak ako ja, ty alebo Edward. Ak si, ale nebola dlho na love, tvoje oči zhnednú. A ak sa živíš ľudskou krvou oči sú červené ako tá krv. - Aha, už to chápem. Pozrela sa Esme uprene Carlislovi do očí. - Zajtra musím ísť do práce. Kým budem preč môžeš tu robiť čo chceš, ale prosím ťa nechoď ešte za ľuďmi. Potom mám pre teba malé prekvapenie. Carlisle išiel hore do izby za Edwardom. On sa už neučil, iba tak sedel a počúval hudbu. - Počúvaj Ed. Pomôžeš mi prosím ťa? Keďže vieš čítať myšlienky, ty vieš čo si myslím. Vieš, že sa mi Esme páči a chcem si ju získať. A vieš aj čo si myslí. Poraď mi, čo má zo všetkého najradšej. -Ehmm,rád by som ti pomohol, ale musíš si ju získať sám. Ja ti neporadím. Neurobím ti to také ľahké. Začal sa Edward uškŕňať. Carlisle sa iba smutne pozrel. - Ale aby si nepovedal, nechám vás samých. - Nemusíš. Už mám nápad. Pozvem ju na výlet. Na druhý deň Carlisle odišiel skoro ráno do práce. Edward potom odišiel do školy a Esme ostala sama. Chcela sa nejak zabaviť. Zobrala si knihu a sadla si do kresla. Takto vydržala sedieť celé hodiny. Nevšimla si ani keď Eward prišiel zo školy a pozdravil ju. Čítať ju už prestalo baviť, išla si sadnúť von na terasu. Ako tak sedela, začula auto. To bol Carlisle. V rukách niesol kyticu ruží. - Tie sú pre teba. Sľúbil som ti predsa prekvapenie. - Ďakujem, sú prekrásne. Usmiala sa Esme na Carlisle a objala ho. On sa v tej chvíli cítil ako v siedmom nebi. - A ešte niečo. Nechcela by si ísť so mnou na malý výlet na pár dní? - Rada pôjdem, aspoň sa tu nebudem nudiť keď všetci odídete ráno. - Teším. Môžme ísť hneď zajtra Usmial sa na Esme a potom išiel do svojej kancelárie. Esme stále sedela na terase a premýšľala aké to bude s Carlislom na výlete. Potom sa zdvihla a išla zbaliť nejaké veci. Ráno nasadli do auta a odišli. -Kam to ideme? - Uvidíš. Určite sa ti to bude páčiť. Po hodine boli na mieste. Prišli na miesto, kde stála útulná chata. Keď si Esme obzrela chatu, dohodli sa, že sa pôjdu prebehnúť, a že večer si spoločne prečítajú nejakú knihu. Po návrate do chaty Carlisle vybral knihu a sadol si na gauč. Esme si sadla vedľa neho. Ani si nevšimla kedy jej dal Carlisle ruku okolo ramien, ale nebolo jej to vôbec nepríjemne. Keď si dočítali knihu, ešte chvíľu sa rozprávali. Zrazu Carlisle stíchol. Pozrel sa Esme do očí, pohladil ju po tvári, naklonil sa a pobozkal. Esme mu bozkos oplatila. Keď Carlisle videl, že vôbec nie je proti tomu začal ju znova bozkávať. Esme mu bozky oplácala. Potom po chvíli spontánne oddelili svoje pery. Carlisle objal Esme a takto vydržali až do rána.